Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Stojím si normálne v chladničke. Doniesli ma v piatok, už je sobota a stále nič. Áno, som jogurt. Smotanový s višňovou príchuťou.

Čakáme s ostatnými teda v chladničke. Zrazu však niekto otvorí dvere.
"Teplo, teplo, zavrieť!" volám spoločne so svojimi kamarátmi. Ja totiž s mojimi jogurtovými kolegami mám rád skôr čerstvý studený vzduch okolo 5°C.

V kúte chladničky sa krčí pokazený tvaroh a ja sa ho pýtam:
"Ako dlho tu už si?"
"Moc dlho nie," odpovedá.
"A ako to, že si už po záruke?"
"Ale, v obchode som bol fakt dlho, ľudia si neprečítali môj dátum spotreby a nejako na mňa zabudli. A čo ty? Ty nie si pokazený?"
"Ja? Kdeže. Mám v sebe toľko éčok, že by som vydržal aj vonku!"
"Kamarát, nehovor dvakrát!" vraví makrela. "Raz sa nám stalo, že niekto nezavrel poriadne dvierka a my sme sa tu pokazili všetci!"
"No to snáď nie! Takže ty už tu musíš byť tiež poriadne dlho!" odpovedal som.
"To som, ale nato, že som už dávno po záruke, vyzerám celkom dobre, nie?"
"Jasné, veľmi ti to pristane!" polichotil som jej a makrela zružovela.

Netrvalo dlho a stalo sa, čo predpovedala stará makrela. Jeden človek si práve bral kečup a zabudol zavrieť dvierka. Stále sme čakali, že si to niekto všimne alebo aspoň pôjde vrátiť kečup na miesto. Stále sa nič nedialo. Všetci sme začali premýšľať, kde by kečup mohol byť. zhodli sme sa, že už ho tam bolo len trochu, tak ho po použití asi vyhodili. Otázku "Kde je kečup?" sme teda mali vyriešenú, ale dvierka boli stále pootvorené a škárkou som uvidel, že sa v izbe zhaslo. Boli sme v pasci.

Cítil som, ako ma pomaly začína niečo zvnútra zožierať. Bola to pleseň. Snažil som sa byť čo najdlhšie stále čerstvý, ale už to nešlo.
"Ja som ti to hovorila," volala na mňa stará makrela.
Bolo po mne.

Na ďalšie ráno nás niekto zavrel, ale veľmi efektívne to už nebolo. Tvaroh bol chudák taký nafúknutý, že už radšej nič nehovoril. A zrazu vidím ruku. Niekto si ma berie a dáva do tašky.
"Žeby ma ešte niekto zjedol?" pomyslel som si.
V škole ma slečna otvorila. Lenže ako som bol celú noc v teple a potil sa, nafúkol som sa rovnako ako tvaroh a vyprskol svoj obsah slečne na tričko. Bola na mňa nahnevaná, ale ja som za nič nemohol! Potom sa na mňa pozrela a uvidela tú pleseň. Už-už ma chcela vyhodiť, keď tu zrazu počujem: "Počkaj!"
Vykríkol to jeden chlapec. Slečna ma dala do ruky tomu mladíkovi, ten ma schytil a vyhodil z okna.

Letel som, letel, až som dopadol. Ležal som tam pod oknom a už som si bol istý, že svoje poslanie nesplním. Lenže v tom sa objavil pes, zjedol ma a ja som bol spokojný, že som bol aspoň na niečo dobrý.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/vypravovani/jogurt-vypravuje.html