Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Jedného sychravého a mrazivého dňa sa ako obvykle prebúdzam v 6:45, aby som sa stihla pripraviť do školy. Vstávať sa mi ale vôbec nechce, tak si ešte na malý moment ľahnem. Keď sa po chvíli definitívne zobudím, začína každodenný stereotyp v podobe umývania zubov, rýchlych raňajok a chvatného obliekania do školskej uniformy. O pol ôsmej nasadám do svojho vlastného auta, kde si na sedadlo spolujazdca položím školský batoh. Po tom, čo sa uistím, že v batohu mám všetko potrebné, štartujem motor a vyrážam. Vodičský preukaz som dostala len nedávno, ale nemám strach zo šoférovania a kvôli mojej nedochvíľnosti idem nedovolenou rýchlosťou. Koniec-koncov, ako obvykle.

Prechádzam zasneženým lesom, pozriem sa na hodinky a zisťujem, že tentokrát fakt nestíham, tak ešte pridám plyn. Z neprehľadnej zákruty sa na mňa vyrúti kamión. Dupnem na brzdu, chytím šmyk a letím dole zo stráne.

Môj pád zabrzdí až strom, do ktorého narazím. Som pri vedomí, ale sťažka lapám po dychu. Snažím sa pochopiť, čo sa práve stalo. Začínam sa cítiť vyčerpaná, pomaly a nešikovne zašmátram vo vrecku bundy, v ktorom som mala svoj telefón, aby som si zavolala pomoc. Ale miesto telefónu nachádzam zväčšujúcu sa kaluž vlastnej krvi, ktorá ma uvádza do šoku a začínam zmätkovať. Mám hrozný strach a neviem, čo robiť ďalej, v hlave mám prázdno. Cítim, ako slabnem a nemám šancu s tým nič urobiť. Pomaly zatváram oči a za zavretými viečkami sa mi začnú prehrávať momenty z môjho života, nie však od začiatku do konca, ale náhodne usporiadané. Pomoc neprichádza a zaspávam.

...Z ničoho nič sa ozve budík a ja sa celá spotená prebúdzam. Spamätám sa a som strašne rada, že to bol len sen!

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/vypravovani/autonehoda.html