Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Prebudila som sa a zalial ma pot.
"Uf, to bol len sen," pomyslela som si. Na budíku blikalo 03:36 a dvere mojej izby sa začali otvárať.

"Ach nie, je to tu zas," preblesklo mi hlavou, ale to už môj otčim sedel na kraji postele a jeho ruka sa pomaly vsúvala pod moju prikrývku.
"Dobré ráno, dcéruška." Ten hlas mi bol rovnako odporný ako tie slizké ruky. "Poď, urobíš ockovi ráno radosť..."

"Nie, už nikdy nie!" Niečo sa vo mne zlomilo. vybehla som z izby, vzala len bundu, topánky a baterku a bežala pred dom. Kúsok od nášho domu rástol malý lesík, vbehla som medzi stromy a dúfala... Ani neviem, v čo... Že ma nenájde? Alebo že nato zabudne? Utekala som úzkymi lesnými cestami, svietila si na cestu maličkou baterkou a potom som zakopla o koreň. Počula som, ako sa ku mne blíži, vstala som, utekala ďalej...

"Daj mi pokoj," kričala som a čím ďalej, tým viac som sa zabárala do mäkkej pôdy lesnej cestičky.
V blate sa mi pošmykla noha a ja som sa zviezla na cestu. Otčim už bol pri mne. Noha, ktorú som si pri páde poranila, ma pekelne bolela, ale to nebolo nič oproti úderom od nenávideného tyrana. Jednou rukou zo mňa strhával oblečenie a druhou ma bil po celom tele...
"Nechaj ma, prosím, nechaj ma na pokoji..." A odrazu....

Prebudila som sa a zalial ma pot.
"Uf, to bol len sen," pomyslela som si. Na budíku blikalo 03:36 a dvere mojej izby sa začali otvárať.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/povidky/podivna-noc.html