Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Dvaja muži, jedna žena a iba jeden možný víťaz. Kto prežije, bolo skryté kdesi hlboko vo strelnom prachu prvej z pištolí. Iba tak je možné docieliť to, po čom túžia dvaja, ale môže získať len jeden.

Niekto by tento spor označil za blúznivé vytie kojota pod nátlakom púštnej horúčky, iný zase za hazardný risk. Ba nie, môže za to iba divoká plápolajúca láska, ktorú nešlo nijako utíšiť, lebo spaľujúci žiar plameňov naďalej silnel tak, že tu nebolo miesta pre niekoho ďalšieho.

"Nuž, postavte sa od seba dvadsať krokov, potom sa otočte a na znamenie môjho derringera taste kolty a až potom môžete strieľať. Žiadne rany pod pás tu nestrpím a už vôbec neohrozím životy mojich ľudí. Normálne by som to vôbec nepovolil, ale keď si vec žiada a šerif..." nedokončil vetu muž v luxusnom sáčku v stredných rokoch, pretože bol prerušený ryšavým mladíkom, ktorý netrpezlivo pokukoval navôkol.

"Jasné, jasné, nemusíte to vysvetľovať, starosta. Dobre vieme, ako sa veci majú. Ja na ňu mám právo ako prvý, pretože ju poznám od detstva. On? On je len neschopná šarlatánska karikatúra, čo sa k nej náhodou zaplietla. Nič viac, nič menej. Kto to nevidí, je slepý. Len sa na neho pozrite. Šerifa," utrúsil posmešne ryšavý a odpľul si.

A skutočne. Nebol od pravdy ďaleko. Chlapík stojaci naproti nemu vyzeral úplne odlišne. Na rozdiel od neho nemal na sebe jednoduchú pokrčenú košeľu so šatkou typickou pre rančerov, ale naopak koženú uhladenú bundu, čo skôr bola známa u indiánov. Na hlave mal posadený majestátny stetson, ktorého čierna farba sa odrážala od slnka snáď viac ako postriebrené rukoväte jeho koltov.

Proti sebe tak stáli dvaja muži, čo si boli rovnako cudzie ako mačka a myš. Každý z nich predstavoval opak toho druhého, a to nielen vzhľadom, ale aj čo sa týka zvolených slov a vzdelania, čo bolo viditeľné ihneď po prvej prednesenej vete šerifa.

"Alectum acta es. Čoskoro to skončí, starosta, nebojte sa. U mňa bude Vinny v úplnom poriadku. Aspoň u niekoho," zašvitoril a stiahol si viac svoj klobúk, aby tak zakryl smiech v tvári, pretože protivníka nepovažoval za sebe rovnocenného.

"Ty hajzel, veď uvidíš," zanadával rančer a stlačil pravačku v päsť, aby potlačil svoj hnev, ktorý ním zmietal natoľko, že mu vnucoval myšlienku na to, že by rovno schmatol svoju zbraň a nečestne zabil zvodcu.
"Pripravení?" spýtal sa starosta a pozrel sa na oboch sokov. Po chvíli mlčania sa mu dostalo kývnutia, načo aj on pripravil svoju drobnú pištoľ, ktorú vytiahol z lesklého zlatého puzdra, čo tvarom skôr pripomínal krabičku od cigariet než niečo, kam by sa mohla ukladať zbraň.

Následne vytiahol z vrecka úplne nový balíček nábojov a jeden z nej vytiahol. Ruky sa mu triasli nervozitou tak, že ho pustil, a preto musel siahnuť pre druhý. Bolo preto úplne zrejmé, že toto je pre neho nové a nie práve dvakrát príjemné.

Pevne ho teraz stlačil palcom a ukazovákom, zakrúžil s ním vo vzduchu, zhlboka sa nadýchol a prehltol, načo ho vložil do derringeru vo svojej ľavačke. Potom ticho odriekol modlitbu a natiahol ruku hore k oblohe. Vystrelil.

Ihneď nato sa ozvala ďalšia streľba. Obaja strelci tasili, ale iba jeden mal to šťastie, že stlačil spúšť. Bol to rančer, alebo šerif? Dlho sa nevedelo a všetci traja tak na seba len mlčky pozerali. Potom sa objavila škvrna na bielej košeli ryšavca. Ten akoby na chvíľu neveril svojim vlastným očiam, a preto sa vyjavene pomaly pozrel na utŕžené zranenie. Zbraň pustená na zem zvírila prach, ryšavý natiahol voľnú ruku k rane a potom kľakol na zem.

Po tvári mu tiekla slza, lebo umieral. Zo svojich posledných síl zašepkal vetu: "Postaraj sa prosím o ňu!" Potom sa zvalil k zemi a zavládlo úplné ticho. Šerif zvíťazil.

Ale za akú cenu? Pre lásku sa vzdal čestnosti a cesty poctivého ochrancu zákona, len aby dal prednosť citom? Vzal na seba za ňu zodpovednosť vraha a rúško pochybného strážcu, u ktorého budú navždy občania mesta na vážkach?
Tak akú to potom malo cenu?

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/povidky/duel.html