Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Aj keď chceš utiecť, nemôžeš, nejde to, musíš sa snažiť - buď pripravený, raz príde tvoj deň a ty vyletíš von. Čakaj, kým sa otvoria vrátka... V tvojej mysli ti budú sedieť a hrabať sa v nej ako malé dieťa na pieskovisku!

Ty môj anjelik, nevinný a bledý, pohliadni do mojich očí a povedz, čo tam vidíš. Sú také smutné, ako sa cítim? Pozri do nich, utri mi slzy a pohlaď ma. Prosím, to je moje posledné prianie, posledné predtým, než sa prebudím...

Chcem spať ďalej a snívať, snívať o tebe a tvojich bujných krídlach, ktoré ma čatso nosili zo sna do sna, od večera do rána! Mám strach, že keď najbližšie pôjdem spať, budem mať čiernu a bezsennú noc, že už ťa nikdy neuvidím...

Ty si nájdeš iného spáča, ach, ako by som každému priala ťa mať, ale nemá mať každý svojho anjela? Čo hovoríš? Má? Len niekto ho nechce vidieť? Ach, nešťastník... Nevie, o čo prichádza, čo všetko mu môžeš dať...

A ten anjel nie je smutný a opustený? Je mi ho ľúto, aj keď mu to nepomôže nahradiť vlastníka... Je to vlastník, pýtam sa sama seba, ale nie je to vlastne náš majetok, ale naše plus, naša hviezda, ktorá nás chráni a pozoruje, vníma a miluje! Oni si nás vybrali, chceli nás, ale už len na nás záleží, čo s tým urobíme...

Ja, môj anjelik, ťa mám rada, hýčkam si ťa, ale počkaj, neuteč mi, zostaň tým, kým si. Ale nie, čo sa to deje? Snáď som ťa neurazila... Vidím svetlo... Čo je to? Počkaj! Ešte nechcem nový deň.

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/povidky/andelsky-sen.html