Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Ak si položíme takú otázku, po chvíľke premýšľania zrejme dospejeme k názoru, že svoju váhu má všetko. Je to tak? Naozaj si myslíte, že všetko má váhu?

Uveďme si príklad: mám pred sebou hrnček čaju. Každý vie, že takýto čaj MÁ SVOJU VÁHU. Fyzikálne bude celková váha zložená z čajových lístkov, vody a hrnčeka. Estetická váha bude zameraná pravdepodobne na samotný hrnček. Gurmán zase vyhľadá chuť čaju a tej tiež prizná váhu. Vidíte? Každý hľadá tú svoju "váhu" niekde inde, ale napriek tomu nakoniec priznávame váhu všetkému. Ono je totiž tej pomyselnej "hmotnosti" viac. Naozaj.

Kúsok od hrnčeka čaju leží Remarquov román. Áno, aj toto dielo má svoju váhu, pre každého inú, ale má... Akú? Predsa duševnú i hmotnostnú. A kým druhá spomínaná nám nijako nezmení pohľad na život (pokiaľ oných kníh neponesieme veľa a nezapříčiníme si tak ujmu na zdraví), duševná váha diela v nás môže zanechať stopy tak citeľné, že si odrazu začneme vážiť dedka, ktorý bol vo vojne. Všimli ste si? Áno, aj dedka si môžeme vážiť. A nielen na váhe. Ide potom o duševnú (konkrétne citovú) záležitosť...

Kým váhu hrnčeka a knihy môžeme presne hmotnostne vyjadriť, lásku k blížnemu nedokážeme spočítať žiadnym matematickým postupom... A napriek tomu pre nás má väčšiu cenu... Alebo snáď váhu?

Myslím si, že váhu má naozaj všetko a záleží len na nás samotných, čomu ju priznáme viac. Hlavne to neberte na ľahkú váhu!

Českú verziu tejto slohovej práce nájdete na adrese:

• www.cesky-jazyk.cz/slohovky/fejetony/co-ma-vahu.html