Slovenský-jazyk.sk aneb študentský underground­

Satirická poviedka Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, Deň škaredý a Deň pekný, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy (Záborského pôsobiska Žubčian), ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu - víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti.

BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE:

Vyšlo ako 1. vydanie v Bratislava vo vydavateľstve HEVI v roku 1994. Počet strán 95. Stálice ; 3. ISBN 80-85518-48-1.

KOMPOZÍCIA:

Dve časti: Deň škaredý (prítomnosť) a Deň pekný (vysnívaná budúcnosť)

DEJ:

Deň škaredý

Autor zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci. Najskôr odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní "panskej" spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne (úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť). Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov (zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci), ale kriticky zobrazuje aj ľud (Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší).

Deň pekný

Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločná sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po tom, čo Chujava vyhorela, spoločnými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie.