SLOVENSKÝ JAZYK Literatúra aneb študentský underground - čitateľský denník, životopisy, čítanka, slohové práce, slovníček pojmov - www.slovensky-jazyk.skwww.slovencina.net Publikovanie alebo ďalšie verejné šírenie obsahu servera Slovenský-jazyk.sk je bez písomného súhlasu prevádzkovateľa výslovne zakázané! Použitie výhradne len pre osobné účely je možné.



Menu

­

Holuby Jozef Ľudovít (*25.03.1836 - †15.06.1923)

­­­­

Slovenský spev vtákov

  • 1893

Ako Slovák vypočúva zo spevu vtáčieho slovenský text, tak iným národom každému tiež v jeho materčine títo okrídlení miláčkovia ľudu spievajú.

Prepelica na jar "volá": "Poďte pleť! poďte pleť!" V lete, keď obilie dozrieva: "Poďte žať! poďte žať!" Raz v lete prišiel sedliak v nedeľu popoludní i so synom k žitu a riekol: "Synku, žito je zrelé, choď k súsedovi, aby nám ho zajtra zožal." V žite ale bola aj prepelica s kuriatkami. Tieto sa sedliakovej reči naľakaly a riekly: "Mamka, utečme! Sedliak dá žito zožať, - aby nás tu nenašli a nepobili!" Prepelica riekla mladým: "Nebojte sa, ešte nás nevyženú." Na druhý deň pred večerom prišiel sedliak zas k žitu, a vidiac ho nezožaté, riekol synovi: "Synku, choď k strýcovi, aby nám to žito zajtra zožal." Mladé prepelice hneď chcely zo žita utekať, ale stará im riekla: "Neutekajte, ešte máme dosť času." Na tretí deň zas prišiel sedliak i so synom, a že bolo žito ešte hore koncom, riekol: "Synku, ráno sa dáme do žita, lebo by nám prezrelo a vypršalo." Až teraz riekla prepelica; "Deti, už sa musíme ohliadnuť o iné miesto, lebo keď sa sedliak strojí sám do žatvy, aj prijde." A tak sa ukryly prepelice v inom hone do zeleného ovsa.

Pinkavka volá po Mateji: "Nevideli ste tu svätého Mateja?"

Čierny drozd nadáva plavému: "Pes Valach! pes Valach!"

Plavý drozd zas podľa toho pravidla, že aký vítaj, taký bodaj zdrav, nadáva čiernemu: "Cigán čierny!"

Divý holub si takto spieva:

"Mikúdy chudý!
Pod paprúdim sedím,
trech pánov vidím,
skočím dole,
rozpučím vole:
puk!"

Lastovička je akoby posvätným vtákom na Slovensku. Jej hniezdo pokaziť alebo lastovičku zabiť, považuje sa za hriech. Dievčatá, keď na jar prvú lastovičku vidia, bežia sa na potok umyť, aby boly švárne, čerstvé a zdravé. Včas ráno šveholí lastovička zpopod strechy:

"Ja som už vstala,
popolievala,
pozametala,
a ty ešte spíš?
Či sa nehanbíš?"

Tomu, kto sa berie do práce, ktorá sily jeho prevyšuje, alebo tomu, kto sa nad iných vypína, privoláva lastovička:

Nevŕtaj, nevŕtaj,
rozštiepiš!"

V Uhorskej Skalici hovorievajú matky deťom závistivým a s podielom koláča nespokojným, že však aj lastovička spieva:

"Malému malý,
veľkému veľký.
Kto nechce vzíti,
prútem po r-i
vyšibaj, vyšibaj!"

Vrabec býva v lete, keď má všade hojnosť potravy, veľmi samopašný a ako pyšný zemän vysmieva sa sedliakovi od moravských hraníc:

"Strýče sedláče!
Slama ti z boty trčí, trčí!"

Ale v zime, keď pre vrabca nastáva dlhý pôst, skrotne a obletujúc stodolu, pokorným žobravým čvirikaním víta sedliaka, ktorého len na posmech mal v lete: "Dobrý strýc! dobrý strýc!" Na Boci, v liptovskej župe, niet vrabcov. Za starodávna bol sa kedysi vrabec toho hriechu na Boci dopustil, že lastovičku sviedol; preto, bojac sa zaslúženej pomsty, viac na svojich potulkách do toho chotáru ani nepáchne. I v bošáckych kopaniciach v honoch "Novej Hory" vrabcov nevídať, lebo tam sú samé lúky a len málo obilia sa seje; preto sa vrabcom ťaží ta doletúvať a radšej zostávajú na doline. Či mal kedy vrabec aj na Novej Hore ľúbostné dobrodružstvo, to neviem, lebo naši kopaničiari tak špatno vrabcov neohovárajú, ako Liptáci.

Vrabec, keď mu žiadne nebezpečenstvo nehrozí, má mnoho smelosti a počína si veľmi hrdo. Len ich pozorujme v rákoši, keď sa ich celý kŕdeľ usadí na plot. Čo tu čvirikania, chvastania, vypínavosti, sem i tam sa zvŕtania! Keď ale zbadajú zďaleka letiaceho kršáka, hneď sa všetci popchajú do plota medzi tŕnie a utíchnu, akoby všetci razom boli onemeli. Po hodnej chvíli vytrpených úzkostí, keď myslia, že ich kršák nespozoroval a ďalej odletel, ohlási sa najprv najsmelší z plota: "Živís?" "Živ, živ!" - odpovie mu iný veselo. "Byl tu čert?" "Byl, byl, len včil!" Ubezpečení, že im zkaza nehrozí, povyletujú zas na plot, aby sa vo veselej vrave jeden druhému pochválili, akými smelými boli! Zo spomenutej vrabčacej rozpravy poznať, že nečvirikajú čisto slovensky, ale slovenčinu tuho miešajú s češtinou. Nie div; lebo Bošácka dolina na Slovensku vychádza svojim počiatkom do Moravy, a to jedným ramenom k Brezovej pod Lopeníkom a druhým k Vyškovcu, a tak sa vrabci na svojich potuľkách ľahko mohli priučiť slovenčine počeštenej.

Vlha (žlna), ktorá aj na Slovensku zná tú divotvornú zelinku, čo zahlobené drevené kliny vyráža a zámky otvára, "fujaruje" s orecha:

"Kmotre Filo!
Poď na pivo!"

Straka "rapotaním" oznamuje príchod hosťov. Komu ukazujú "straku na kole", málo sa z toho poteší, lebo také sľuby zostávajú nesplnené. Keď sa sijde straka s kavkou pri zdochlom koňovi, potrasie chvostom a zarapoce: "Čí je toto kôň?" Nato kavka vážne zakráka: "Náš, náš!"

Že je hus tak márnomyseľná a do seba zaľúbená a húser tak bezohľadný a nezdvorilý, by sme ani nevedeli, keby slovenský ľud nebol počul tento rozhovor:

Hus: "Pekná som, švárna som!"
Húser: "Ale dávno to, dávno to!"

Niet domku, v ktorom by nemali aspoň jednu sliepku. Za slepačie vajcia kupúvajú si ženičky soľ, korenie a iné maličkosti. Kikiríkajúca sliepka veští domu nešťastie, preto takej sliepky v dome netrpia, ale ju predajú. Kodkodákajúca, s vajcom na hniezdo idúca sliepka takto sa chváli:

"Kod-kod, kod-kod, kod-kodák!
Nesem vajco ako klát;
jedno predám, druhé zjem,
kohútkovi nepoviem!"

U pospolitého ľudu slovenského je všeobecne ten náhľad rozšírený, že pri upotrebení istých magických zelín je možno rozumieť nielen spevu a reči vtákov, ale aj reči iných zvierat, ba aj rastlín, ktoré v jánsku noc samy oznamujú "vedomníkom" a "vedomkyniám" svoju liečivú alebo čarodejnú moc.

Výš uvedenou ukážkou chcel som na to upozorniť, že aj Slováci rozumejú spevu a hlasu vtáčiemu.

Vytlačiť (Ctrl+P) Stiahnuť v PDF

Vložené: 06.05.2020

­­­­

Súvisiace odkazy

Čitateľský denník - nenájdený žiadny ďalší obsah z autorovej tvorby
Čítanka-O káve
-Slovenský spev vtákov
Životopisy - autorov životopis nenájdený
­­­­

Diskusia k úryvku
Jozef Ľudovít Holuby - Slovenský spev vtákov




­­­­

Aktuálne poradie súťaže­

  1. Súťaž o zaujímavé ceny pre vás pripravujeme od januára 2026!
    Napriek tomu môžete aj v tomto období do našej databázy pridať vlastnú prácu.



­­­­

Server info

Počítadlo: 5 441 729
Odozva: 0.02 s
Vykonaných SQL dotazov: 6
Návštevnosť: TOPlist.skSlovenský-jazyk.sk




Mapy webu Čitateľský denník - Životopisy - Čítanka - Spisovatelia Dôležité informácie Podmienky používania - Vylúčenie zodpovednosti


Slovenský-jazyk.sk (alebo tiež Slovenčina.net) vznikol ako pridružený študentský portál známeho českého servera Český-jazyk.cz. Oba projekty majú rovnakého prevádzkovateľa a snažia sa svojim návštevníkom ponúknuť v čo najkvalitnejšej forme čo najviac materiálov a textov z oblasti slovenského jazyka (čitateľské denníky, čítanku, životopisy, slohové práce a v neposlednom rade tiež slovníček pojmov z literatúry a gramatiky). Vlastnoručne spracované študijné materiály (ako napríklad rozbory diel alebo interpretácie básní, eseje, výpisky z knižiek atď.) môže do našej databázy pridať ktokoľvek - text možno jednoducho pridať cez interaktívny formulár, ktorý nájdete na stránke Pridať svoju prácu. Značnú časť obsahovej náplne Slovenský-jazyk.sk tvoria odborne preložené texty do spisovnej slovenčtiny z českého servera Český-jazyk.cz.

Overovací kód Opište kód z obrázku (iný kód ↑)